Sergej Kozlík: Pre malé krajiny sú blokovacie práva v EÚ mimoriadne dôležité
Slovenské ministerstvá a inštitúcie zväčša nemajú kapacitu ovplyvňovať priebeh tvorby nových rozhodnutí Európskej únie (EÚ) a vystupujú viac-menej ako štatisti.
Platí to aj pre iné menšie krajiny Únie. Pre malé krajiny sú preto blokovacie práva v EÚ mimoriadne dôležité. Myslí si to bývalý slovenský europoslanec Sergej Kozlík.
Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ si zaspomínal aj na europarlament, v ktorom pôsobil. „Prvé pocity v EP som zažil už rok pred vstupom Slovenska do EÚ v pozícii pozorovateľa vyslaného Národnou radou SR. Obrovské priestory, nekonečné zástupy ľudí, dnes už viac než 750 poslancov. V zakladajúcom roku 1958 ich bolo 142. Rovnakými kolosmi sú štruktúry Európskej rady a Európskej komisie, nehovoriac o ďalších doplnkových inštitúciách, spadajúcich do celého systému orgánov EÚ. Nevyhnutne blikne otázka, či je to efektívne a kde sa to zastaví. A tiež otázka, kde sa nachádza a ako funguje mozog toho všetkého,“ uviedol.
Dianie v europarlamente sleduje aj v súčasnosti. „Nedá sa tomu vyhnúť,“ poznamenal. Veľa sa podľa neho nezmenilo. „Originálne kompetencie Európskeho parlamentu sa našťastie nijako radikálne nezvýšili. Ide o to, že v EP neplatí právo veta a veľké štáty alebo záujmové skupiny štátov by vedeli bez problémov prehlasovať svojich oponentov z iných štátov,“ podotkol.
Zmenu vníma Kozlík vo výraznejšej diferenciácii politických skupín. „Hegemónia ľudovcov a socialistov sa výrazne oslabila. To je možné pokladať za dobré, keďže sa v pléne rozšírilo názorové spektrum. Odráža to posuny v politických štruktúrach členských štátov EÚ,“ vysvetlil.
Europoslanci sú podľa Kozlíka na Slovensku stále vnímaní ako niečo exotické s vysokými príjmami. „Dlhodobo sa pohybujú v našom priestore ako odtrhnuté vagóny a ich začlenenie do reálneho mediálneho a politického života je úplne okrajové. Výraznejšie sa objavia viac-menej v čase volieb do EP,“ poznamenal.
V maďarskom parlamente majú podľa Kozlíka europoslanci ako prísediaci svoje lavice. „V Česku je europoslancov často vidno v politických diskusiách ako partnerov domácich politikov. Výsledkom istého mediálneho prehliadania slovenských europoslancov, ale aj národnej vlastnosti Slovákov - závisti, je následne nízka volebná účasť v eurovoľbách,“ doplnil. Najbližšie eurovoľby budú na Slovensku 8. júna.
Spor po prezidentských voľbách pretrváva, Hlas nevylučuje otvorenie koaličnej dohody
Hlas-SD trvá na obsadení postu predsedu Národnej rady SR Richardom Rašim po tom, ako Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby.
Najdôveryhodnejším politickým lídrom je Pellegrini, druhá skončila Čaputová
Najdôveryhodnejším politickým lídrom je novozvolený prezident Peter Pellegrini. Dôveruje mu 47 percent, nedôveruje 52 percent opýtaných.
Smer chce získať aspoň štyri kreslá v europarlamente, PS vidí šancu na päť
Kandidáti do volieb do Európskeho parlamentu Erik Kaliňák, Branislav Ondruš, Jana Bittó Cigániková a Veronika Cifrová Ostrihoňová dúfajú v čo najlepší výsledok v eurovoľbách.
Prítomnosť medveďa spoznáte aj podľa mravenísk či kameňov
Pri pohybe v lese by si mali ľudia všímať stopy, trus a znaky kŕmenia sa medveďov.
Polícia varuje pred ďalším typom podvodu, pozor na takúto SMS
Polícia upozorňuje na podvod, ktorého cieľom je vylákať z ľudí peniaze.